To čo najskôr vyzerá ako bezduchá sekanica, v ktorej v roli ducha Sparty, Kratosa, likvidujete na kvantá príšery z gréckej mytológie sa k záveru mení na boj o pomstu za nechcene zavraždenú rodinu.

Kratos, na pokyn Atény, putuje cez jej mesto, aby zastavil jej brata Aresa. Na to však potrebuje moc ukrytú v legendárnej Pandorinej skrinke. Tá je však poctivo ukrytá na vrchole Pandorinho chrámu, na chrbte titána Cronosa.

Kratos na svojej ceste dostáva pomoc od ostatných bohov Olympu, ktorí mu aktívne pomáhajú v podobe silných kúziel alebo nových zbraní. Najviac sa však spolieha na svoje čepele chaosu, ktoré dostal paradoxne pred rokmi od Aresa.

Pandorin chrám je za mňa jeden z najlepších level designov v hernom priemysle. To ako sú prepojené jednotlivé komnaty a chodby s centrom chrámu je veľmi uspokojujúce a tešíte sa ako po ďalšom vyriešenom labyrinte dostane k novému kľúču, ktorý schováva cestu ďalej.

Dva malé mínusy, ktoré by som hre vytkol sú boss fighty. Okrem finalného bossa v podobe boha vojny sa v hre nachádzajú len dva ďalšie fighty, ktoré majú protivníka, ktorý by nebol len predloha pre vlny ďalších protivníkov v neskorších častiach hry (s prižmúrenými očami sa tam takí bossovia traja).

Druhá výčitka by smerovala na level v podsvetí. Prostredie je jednotvárne, nudné a hlavne otravné. Trojka to má spravené tisíckrát zaujímavejšie.

Suma summarum, skvelý začiatok epickej epochy zlomeného bojovníka, ktorý sa od zrady a pomsty prepracoval až k odpusteniu.